My lips like sugar - 3. časť

1. května 2013 v 9:37 | Janushka |  My lips like sugar

Autorka: Diana
Betaread: Diana

" A odkiaľ si? Si strašne záhadný." snažím sa byť vtipný. Konečne sa dostaneme z auta.
"To je tajné." Podvihne potmehúdsky jedno obočie. Aha , tak tajné... Fakt úžasné... Vyjdeme až na samý vrch prepychovej bytovky. Odomkne dvere a obaja vlezieme dnu. Len čo sa zapne svetlo , oslní ma interiér toho bytu. Je to všetko tak perfekcionisticky zariadené. Akoby naozaj len na okrasu , škoda tu vôbec bývať. Tá biela sedačka skutočne pôsobí, ako z výstavy a nemalo by sa jej čo i len dotknúť.
"Asi tu netráviš veľa času, však?"

"Nie. Stále som niekde inde. Neviem ani načo tu mám ten byt." Položí kľúče na poličku a kráča hlbšie do bytu. Prstom kývne na znak toho , aby som šiel za ním. A ja idem. Som veľmi zvedavý, ako sa dnešný večer vyvinie. Teda viac menej , ako to hodlá pokračovať. Budeme hrať kocky? Či čo?
"Inak, prečo sme vlastne tu?" Naozaj som aj zabudol, prečo sme sem šli. Oslavovať moje víťazstvo predsa ." Ironicky sa na mňa usmial. Podišiel k barovému pultu a než som stíhal vstrebávať jeho činy ku mne prišiel s dvoma pohárikmi. Jeden mi podal .
"Tak na moje víťazstvo"
"Uber tej škodoradosti lebo ťa tým oblejem." Zasmejem sa. "A čo to vlastne je?"
"Martini. Na zdravie."
"No... Na zdravie." Otrávene si s ním štrngnem a nalejem do seba celý tekutý obsah pohára.
"Tento byt máš vlastne len pre baby...Uhádol som?" Odpovede sa nedočkám, pretože Billovi zabehne. Povedal som niečo zle?
"Si v pohode?"
"Uhm," pridusene prikývne, celý červený v tvári.
"Len mi to príde trochu vtipné, sorry. Ja a baby? To je nemysliteľná kombinácia." Zasmeje sa a položí pohár späť na barový pult. Ale počkať!
"Ako to myslíš , že nemysliteľná kombinácia?"
"Sorry, ale stojíš si na kábli?" Asi hej. Ale už mi to pomaly dochádza a bojím sa aj pomyslieť, prečo som teraz tu.
"Ale nie žartujem." Zasmeje sa na svojich rečiach , ja sa k nemu pridám ale ani zďaleka to nevyzerá tak presvedčivo.
"Uff , to som rád. Normálne som sa začínal báť."
"Ale nehovorím , že by som to nikdy nechcel skúsiť. Aké to asi musí byť bozkávať sa s chalanom , hm? Skúšal si to už?" Som trochu zmätený. Ani neviem , čo mám odpovedať. Najskôr asi pravdu.
"Nie , neskúšal. A myslím , že sa mi to ani nikdy nepodarí. Nebola možnosť , chuť , osoba ktorá by sa na to dala." Zadívam sa naňho a mám pocit, že všetky veci, ktoré som pred chvíľou vymenoval, spĺňa. A neviem, či sa bojím, alebo nie. Alebo sa bojí on.
"Tak som došiel k záveru , že sa proste kašlem na to." Rýchlo doplním , aby sa to napätie v miestnosti rozpustilo.
"Áno. Nejako tak to je aj u mňa , ale pravdupovediac , netúžim po tom. Fakt vôbec nie." Nesúhlasne kývne hlavou a pristúpi bližšie ku mne.
"T-tak... Ach , zmeňme radšej tému , čo povieš?" Výborný nápad, začalo mi byť akosi teplo.
"To bude najlepšie.." Ale nenapadá ma žiadna téma. A o počasí kecať nemienim.
"Tak. Ja neviem. Koľko máš vlastne rokov?" Začnem. Fakt netuším , čo iné by som sa mal spýtať. Bill sa opäť otočí , spraví jeden drobný krok vpred. No než stihne dopovedať slovo dvadsaťjeden, ho otočím späť a bez akéhokoľvek premýšľania o následkoch sa mu vpijem do plných pier. Ja... Naozaj neviem , prečo som to urobil , ani čo ma k tmou viedlo , ani ako ma to vôbec mohlo napadnúť... Že sa vôbec nehanbím! A teraz si môžem spievať I kissed a boy... And I like it. Keď sa bez donútenia od seba odlepíme, len sa naňho dívam. Do tváre mi jasne stúpa rumenec. Na rozdiel od Billa. Jeho pohľad mi už skôr napovedá slová, ktoré o sekundu vysloví.
"Vedel som, že to urobíš." a vyzerá, že dokázal, čo chcel.
"A urobím to ešte raz." Nakloním sa k nemu a opäť urobím ten hriešny čin , ktorý si budem už zajtra vyčítať. Teraz si to však naplno užívam. Pravdupovediac vždy som to chcel skúsiť. Nikdy ma nenapadlo , že sa naozaj naskytne príležitosť a už vôbec nie v takejto absurdnej situácii. Je mi to až smiešne neuveriteľné. Bill trochu pootvoril ústa , na nič nečakám a jazykom mu do nich vkĺznem. Chcem prehĺbiť náš - ak sa to dá ešte nazvať bozkom.
"Nie , prestaň! Prestaň..." Zaprie sa mi rukami o hruď a snaží sa ma odtiahnuť. Ja ho nepustím! Nie , nechcem. Tak úžasne sa ho bozkáva. Až mi je ľúto čo i len pomyslieť na to , že by som mal skončiť.
"No tak , naozaj.. Ja , ja.." Stále ho nenechávam dohovoriť , vynucujem si pozornosť jeho pier. Nasilu beriem jeho ruky preč z mojej hrude a držím ich mimo mňa. Tak , aby sa nemohol brániť.
"Neviem ani , ako sa voláš."
"Tom. Som Tom." Rýchlo mu odpoviem , nech sa konečne prestane pokúšať rozprávať. Nie , že by sa mi jeho hlas nezačínal prerývať pod kožu, ale je oveľa príjemnejšie dotýkať sa jeho jemných ružových vankúšikov , chutiacich po melónovom lesku , ako si vyčítať skutočnosť , že som vôbec prišiel do cudzieho bytu a nie to ešte , že sa bozkávam s chlapcom.
"Krásne meno." Usmeje sa do bozku a vzrušene mi vzdychne do pusy moje vlastné meno. Ani sa mu nedivím , tiež mám pocit , že chcem vzdychať , keď sa jeho lono čoraz viac pritláča na to moje.
"Počkaj , rozprúdime si náladu ešte trocha viac."

***

Prebúdzam sa s ukrutnou bolesťou hlavy ne nejakom strašne tvrdom mieste. Au! Akoby nestačilo , že mám dosť veľkú opicu , zo včerajška si takmer nič nepamätám a ešte aj ležím v... Kúpeľni? Trochu zmätene sa okolo seba obzerám , ešte rozmazaným pohľadom skúmam svoj vlastný byt. Otázka znie , ako som sa sem dostal? Veď som bol predsa...
*Flashback*

"Oh áno Tom! Uhm , Tom ešte!" Vzdychal podo mnou čiernovlasý chlapec. Každým ďalším prírazom sa jeho telo viac a viac zvíjalo v kŕčoch rozkoše. Moje ruky blúdili v jeho vzrušenom lone a privádzali ho do väčšej stasti.
"Pane Bože , ty ,ty. Áno!" Opakovane vzdychal , zahryzol si do pery. Pohľad , ktorý sa mi naskytuje , je proste neuveriteľný, tak strašne vzrušujúci. Mám pocit , že už to dlho nevydržím. Zbláznim sa z neho.
*End of flashback*
Ja som s ním... Ó môj Bože! To snáď nie! Ja som sa vyspal s-s chlapom? Teda chlapcom. Krásnym chlapcom. Ešte teraz sa mi v mysli ozývajú jeho stony. Ani zďaleka si však nepamätám všetko. Možno ani zlomok nie. Ako som sa dostal až ku mne domov? Boli sme obaja opilí , pochybujem , že by ma odviezol až sem. Nevie ani kde bývam! A pravdepodobnosť , že by som mu to povedal ja je skoro mizivá. V stave "na mol" nie som schopný povedať ani svoje meno , nie to ešte vysypať kde sa nachádza môj byt. V kúpeľni som určite preto , lebo mi bolo zle. Rozumnejšie vysvetlenie ne toto nemám. No ale to ostatné... Možno by som to mal nechať plávať. Dnes ho každopádne musím nájsť. Už len kvôli tomu , aby som... Aby som čo? Čo vlastne chcem? Ospravedlniť sa mu? Hlúposť! Musel to chcieť prinajmenšom rovnako moc , ako ja. Jedna z mála veci , čo si pamätám je práve to , ako si to užíval. Takže ospravedlnenie asi nebude ten vhodný dôvod , na čo ho chcem vyhľadať.
Možno... Poďakovať... Poďakovať za krásnu noc? Tss ,musím sa sám na sebe zasmiať. Akoby som bol nejaká lacná štetka , ktorej umožnil presexovať jej prvú noc.
Niečo ma už snáď napadne. No čo? Veď ja si len chcem vlastne ujasniť skutočnosti uplynulého večera!
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

My lips like sugar

Klik :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama