Medzi snom a realitou - 2.časť

3. května 2013 v 18:55 | Popcorn |  Medzi snom a realitou │30STM│
By *Tina*

Vôbec som nechápala o čo mu išlo, tak som chytila kľučku dverí, otvorila ich a potom za sebou zabuchla. Vošla som do svojej "šatne" a zapla CD prehrávač. Strčila som doň cédečko a kým sa načítalo, prezrela som si názvy piesní, či náhodou niektorú z nich nepoznám. Poznala som akurát tak Beautiful od Christiny Aguilery. Dnes som mala na moje prekvapenie len štyri piesne. Zvyčajne mávam aj sedem. Kto by sa sťažoval, však? Začala som s tou, ktorú som ako jedinú poznala. Potom som išla zaradom. Najskôr som si dôkladne prečítala každé slovo textu a potom som si to pustila cez prehrávač a snažila sa spievať spolu s tým.

Bolo trištvrte na osem a ja som došla ku poslednej pesničke. Trochu som zvraštila čelo keď som si prečítala názov kapely- 30 Seconds to Mars, čo v preklade znamená 30 sekúnd na Mars. Pesnička sa volala Alibi. Najprv som si pomyslela: "Aký hlúpy názov pre kapelu. A pre pesničku ani nehovorím." No keď som si prečítala text, začala sa mi slza kotúľať po líci. Nič krajšie som ešte nečítala. Hneď som stačila PLAY, aby som si to mohla aj vypočuť. Prvé dve slohy boli celkom v pohode no potom to ten spevák poriadne rozbalil a ja som tam sedela na gauči s otvorenými ústami a slzy sa mi kotúľali po tvári. Ešte chvíľu po tom, ako skončila pesnička som sedela a nemala slov. Znovu som si vzala papier s textom do rúk a začala som si ho čítať znova a znova. Potom som zavrela oči a začala som spievať podľa toho čo som si pamätala z nahrávky. Vlastne celý čas som skúšala len tú jednu pesničku, lebo som to brala ako povinnosť alebo niečo také zaspievať pesničku ako toto perfektne.

-Už je čas!
Strhla som sa pri tom, ako Jano (barman) zaklopal na dvere. Texty som si pre istotu vzala so sebou a vyšla som na pódium. Najskôr si ma ľudia nevšímali, a tak som si rozložila papiere na zem pred seba a nastavila som si výšku mikrofónu. Dosť škaredo to zapískalo, takže som si okamžite získala pozornosť všetkých ľudí. Ukázala som zdvihnutý palec Janovi, čo značilo, že môže pustiť hudbu. Zavrela som oči a nechala som sa unášať na obláčiku sladkej melódie. Ani som sa nenazdala a už som sa chystala na štvrtú pieseň. Väčšinou to nerobím, ale tento raz som sa rozhodla ohlásiť pieseň, ktorú idem spievať. Povedala som:
-Dámy a páni. Túto pieseň poznám len pár hodín, ale naozaj ma chytila za srdce a dúfam, že sa vám bude páčiť. Alibi od 30STM.
Môj pohľad smeroval ku trom mužom sediacim pri bare. Všetci sa strhli keď začuli názov piesne. Začali hrať prvé tóny. Odpočítala som si kedy mám začať, zhlboka som sa nadýchla a spustila som. Ako prvé boli slová No warning sign, no alibi, we faded faster than the speed of light, took our chance crashed and burnt, no we've never ever learnt......a tak som pokračovala ďalej až ku posledným slovám- I fell apart, but got back up again.
Na moje počudovanie som dostala obrovský potlesk. Nevedela som prestať ďakovať. Najskôr som si myslela, že to bol moment, ktorý si naveky zapamätám. No potom sa stalo niečo ešte zvláštnejšie. Ako vždy po vystúpení som si sadla za bar a objednala pohár džúsu. Sedela som vedľa chlapíka s dlhými tmavohnedými vlasmi. Bolo mi celkom čudné, že mal aj slnečné okuliare, ale neriešila som to. Vedľa neho stáli ešte ďalší dvaja chlapi. Jeden z nich mal dlhé čierne vlasy, trochu kučeravé, a krátku bradu. No a ten posledný bol celkom nízky, svalnatý, mal krátke hnedé vlasy a taktiež slnečné okuliare.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Medzi snom a realitou

Klik :) 100% (23)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama