My lips like sugar - 2. časť

14. dubna 2013 v 11:19 | Janushka |  My lips like sugar

Autorka: Diana

"Nie , nie prepáč , nechcel som sa ťa dotknúť , alebo tak niečo... Ja len , že som ešte nikdy nikoho ako si ty nevidel. Avšak fakt ti to pristane." Pousmejem sa , nechcem aby si o mne myslel hneď zozačiatku niečo zlé. Vlastne -pristane ti to- ? O čom do pekla rozprávam? Nad tým sa už aj on pozastavil a trochu v ňom hrklo.
"Hmm, vďaka.. Takú odpoveď som ešte nepočul."
"Ja som naopak nečakal , že niekedy niečo také poviem. Chlapcovi." Úprimne som ani nečakal , že to vôbec na rovinu priznám. Nestačím sa čudovať sám sebe. Veď som ani nič nepil! Keby áno , nepoviem. Ale za triezva? Zvláštne.


"A nie je zač." Sadneme si k baru hneď vedľa seba.
"Čo si dáš?"
"Dvojitú whiskey." Luskne prstami na čašníka a ten chalan už prednáša prípitok. Vlastne ani neviem, ako sa volá.
"Pripíjam na to , že som ťa obral aj o posledný cent" Víťazne pozdvihne pohárik a následne ho naleje do seba. Aj ten spôsob konzumovania alkoholu má taký iný... Jemný... Až neprirodzené vyzývavý.
"Áno. Úžasný prípitok."
"Viem. Vďaka. Inak, ako sa voláš?"
"Žobrák... Ty?" koketne sa uchechtne. Skutočne si pripadám, akoby so mnou chcel flirtovať. Divný človiečik.
"Bill. Ale pokojne mi hovor zbohatlík." Žmurkne na mňa dlhými riasami . Moje vnímanie je akoby spomalené , zachytávam každý jeho nepatrný pohyb.
"Nie." Nesúhlasne pokrútim hlavou , "na to , aby som ťa tak volal , ti chýba ešte šesťdesiat rokov a mladučká milenka." Vypijem aj ja svoj pohárik. Brrr , až ma strasie . Nie som zvyknutý na whiskey.
"Tak , to je asi nemožné. V tom prípade ma volaj len Bill." Zahryzne si do pery , pozrie sa presne opačným smerom odo mňa. Proti svojej vôli to beriem ako provokáciu. Som blb , čo urobím?
"To som aj plánoval. A ako si sa tu ocitol ty? Nikdy som ťa tu nevidel."
"Nudil som sa doma." Otočí sa späť ku mne , "Čo budem robiť sám? Prázdny byt , nuda. Tak som prišiel skúsiť šťastie. A vidíš? Podarilo sa." Keby tak vedel že ja nehrám z nudy, ale pre to, aby som prežil, tak neviem, či by tu so mnou ešte sedel pri bare a hovoril na mňa vôbec. Väčšina ľudí osobu ako mňa odsudzuje.
"Áno. Gratulujem. Dúfam , že ti moje " to slovo poriadne zvýrazním , "peniaze dobre padnú." Trochu našpúlim pery , rukou si podopriem bradu. Cítim sa divne. Neviem čím to je , ale celé toto mi príde veľmi zvláštne. On je zvláštny. Až záhadný. Mám dojem, že dnes to bude ešte dlhá noc. Ach...Večer! Žiadna noc. Už tu splietam skutočnosti uplynulého týždňa. Zase sa vyspím len jednu noc , pretože ako sa poznám , isto ma budú prepadávať nočné mory , že raz prehrám aj svoj vlastný úbohý byt.
"Čo keby sme šli ku mne? Mám doma naozaj dosť kvalitný alkohol. Čo povieš?" Opäť to robí! Opäť mrká tými dlhými čiernymi riasami. Ja som to videl! Nezdalo sa mi to. Už presviedčam sám seba o tom, čo vidím. Nie som normálny. To hranie mi ubližuje na mozog. Mal by som s tým seknúť. Ale nie, žartujem.
"Tak fajn. Ak na tom trváš." Súhlasne pokývnem hlavou , prestanem sa opierať o barový pult.
"Trvám." Na bare nechá pár ,mojich, bankoviek a bez slova sa postaví , kráča smerom k východu. Som na stoličke ako prikovaný , celý čas sa dívam na jeho ladné pohyby. Tak nezvyklé , tak... skvelé... Tak... Ženské.. Blbosť! Veď je to chlap. Teda... No to je jedno. Ale auto má úžasné! Takmer mi spadne sánka, keď stlačí diaľkové a pred mojimi očami zabliká luxusné BMW. Má vkus a... Hlavne peniaze. Zase len moje peniaze. Nasadnem do červeného , priam hriešne drahého auta. Kožené sedačky sú pohodlnejšie ako moja posteľ. Vlastne čokoľvek v mojom byte.
"Bývaš ďaleko?"
"Ani nie, je to tu v meste. Veď uvidíš." Otočí sa ku mne a oslňujúco sa usmeje. Bez ohľadu na tmu ma ním doslova ožiaril. Cítim sa trochu divne. Stretnem chalana , oberie ma o všetky peniaze , zaplatí mi drink a teraz idem k nemu domov. Pripadám si ako ľahká dievčina z D1.
"Áno. Uvidím..." Končekmi prstov začnem klopkať na prístrojovku. Tá cesta je nejaká zdĺhavá na to, že to nemalo byť ďaleko.
"Si nervózny?" Spýta sa ma. A tak hlúpu otázku! Som zvedavý , či by čírou náhodou nebol on nervózny , keby šiel s celkom cudzím človekom do bytu.
"Nie, nudím sa. Nemáš tu nejakú muziku?" Predpokladám že má, pretože pred očami mám poriadny zvukový systém, ktorý by som mal rád doma, nieto v aute.
"Ale samozrejme. Otvor si tamto , " ukázal prstom na priehradku v prístrojovke , "a tam nájdeš čo chceš. Teda viac menej to čo sa páči mne. Neviem , či tam pre seba niečo nájdeš... Ale skús."
"Depeche?" sám pre seba si poviem. To by som naňho nepovedal. Ale má vkus, to sa musí nechať.
"Hej, nemáš ich rád?"
"Nie, nie, len sa čudujem, že ich počúvaš, povedal by som na teba asi niečo modernejšie."
"Keď sa pohrabeš trochu hlbšie , nájdeš tam aj Metallicu. A keď chceš fakt niečo moderné , vzadu v priehradke je Lady Gaga." No dobre , možno tej modernosti trochu preháňam. Síce tá výstredná ženská nie je zlá , ale... Ale nič.
"V pohode. To je jedno." Usmejem sa a predsa len tam pustím rádio. Práve hrajú nejakú romantickú novinku , čo samozrejme nepoznám. Radšej to vypnem , na takéto veci fakt nemám náladu.
"Prečo si to vypol?"
"Rozmyslel som si to. Lepšie bolo to ticho.."Mám rád hudbu. A až do tejto chvíle som si myslel , že v každej situácii. Zaujímavé , ako človek dokáže rýchlo meniť názor.
"Hmm , ako chceš. Aj tak sme už doma." Zaparkuje auto v bytovej garáži. Páni , v tejto štvrti som ešte naozaj nebol. Respektíve nemal som dôvod chodiť medzi milionárov. Vôbec by som sa nedivil, keby vystúpime z auta a pozdraví nás Paris Hilton. Aj keď, čo by tu robila.
"Tu musíš mať plno prominentných susedov, čo?"
"Vieš čo? Vôbec netuším. Vlastne , žiadnych susedov som tu ešte ani nevidel." Zvraštím obočie. Nevidel? Ako že nie?. To sa mi nejako nezdá.
"Je to vôbec tvoje?"
"Je. Ale nebývam tu často."
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

My lips like sugar

Klik :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama