Medzi snom a realitou - 1. časť

30. dubna 2013 v 20:00 | Popcorn |  Medzi snom a realitou │30STM│
Autor: *Tina*

Volám sa Anna. Mám 20 rokov a momentálne študujem herectvo na Vysokej Škole Muzických Umení v Prahe. Môj internátny život nie je nič moc, ale mám dobrú spolubývajúcu. Volá sa Mária no každý jej hovorí Mia. Mojou obľúbenou zábavkou je chodiť po baroch a spoznávať nových ľudí. Zdôvodniť by sa to dalo tým, že filozofia môjho života hovorí: "Nikdy sa neboj spoznať nových ľudí, lebo nikdy nevieš či nie sú na tomto svete práve kvôli tomu, aby ti zmenili život, či aby si ty zmenil život im." Verím v to, lebo poznanie Mii mi zmenilo život.

Nemám žiaden pravidelný príjem, len občas dostanem pár drobných keď ma zavolajú spievať do jedného podniku. Nechcem sa vychvaľovať ani nič také, ale vyzerá to tak, že čo sa týka spevu, som najlepšia z ročníka. O mojom tanci radšej pomlčím lebo o sebe rada rozprávam len tie pekné veci. No na mojej "práci" je najhoršie to, že nikdy nedostanem pesničku, ktorú si sama vyberiem. Ešte že viem spievať aj falzety lebo to by som sa tam neraz pekne strápnila.
Dnes večer asi pôjdem spievať tiež, len si to musím overiť u majiteľa podniku. Volá sa Rudolf, takže mu hovorím Rudo. Neostáva mi nič iné len si vytiahnuť mobil z vrecka a zavolať mu. Zvoní, zvoní, až na koniec to konečne zdvihne a ja ho oslovím:

-Ahoj, Rudo. Tu je Anna. Len som si potrebovala overiť to dnešné vystúpenie.
-Čo si si potrebovala overiť? Presne vieš kedy máš prísť.
-No tak mi odpusť, ale naposledy, keď som prišla podľa toho ako sme sa dohodli, tam spieval niekto úplne iný.
-Oo takže slečinka sa bude teraz hrať na urazenú.
Nemala som nervy to počúvať, tak som to zložila. S ním nikdy nebola príjemná debata. Hodila som sa na posteľ a chvíľu som hľadela na strop. Celý čas ma niečo tlačilo pod ľavou lopatkou, ale nechcelo sa mi pozrieť, čo to je. Po niekoľkých minútach, keď som začala cítiť, že mi to robí pekný odtlačok, som sa konečne posadila a pozrela, čo to je. Bol to USB kľúč, ktorý Mia hľadá už asi mesiac. Už sa mi teda stalo množstvo podivných vecí, ale ešte v živote som vo vlastnej posteli nenašla vec, ktorá patrila niekomu inému. V tej chvíli som naozaj usúdila, že by bolo dobré poupratovať. Dobre mi padlo, že akurát prišla aj Mia- aspoň som mala príjemnú spoločnosť a pomocníka súčasne. Minúty ubiehali veľmi rýchlo vzhľadom na to, že sme sa skoro celý čas ohadzovali vankúšmi. Začula som zvonenie môjho budíka, ktorý som si nastavila v mobile, no pre zmenu som nemohla nájsť mobil. Pri jeho hľadaní som narobila ešte väčší neporiadok, ako sme mali predtým. Zistila som, že už je pol piatej, čo pre mňa znamenalo čas obliekať sa. Vyhrabala som spopod veľkej kopy učebníc a nôt nejaké tričko a rifle. Prezliekla som sa a vyrazila na nie krátku pešiu cestu do mesta.
Keď som konečne vošla do baru bolo 18:20. Ľudí o tomto čase nikdy nie je veľa. Hneď ako som vošla, uvidela som pódium, ktoré nie je vyvýšené veľmi, ale dosť na to, aby si zákazníci mohli uvedomiť kto je "hviezdou večera". Podliezla som pult a zamierila som dozadu, kde sa pripravujem na svoje vystúpenia- skúšam a podobne. Vystúpenie malo začať o deviatej, čo znamená, že mám dosť času pripraviť sa. Vošla som do Rudovej kancelárie a požiadala som od neho zoznam, texty a nahrávky pesničiek, ktoré mám dnes spievať. Podal mi niekoľko papierov a cédečko. Vzala som si to všetko do rúk a už som bola na odchode, keď mi Rudo niečo povedal. Nerozumela som mu, tak som sa otočila a spýtala som sa ho:
-Čo? Hovoril si niečo?
-Nič, nič. Len aby si ma dnes nesklamala lebo toto nemusí byť pre teba len taký obyčajný večer.
-......Aha.....
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Anketa

Medzi snom a realitou

Klik :) 100% (23)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama