,,Som taška" - krátka humorná poviedka

27. března 2013 v 20:12 | Popcorn |  Nezaradené - jednodielovky
Krátky príbeh o tom, ako môže asi vyzerať príbeh školskej tašky :) (inak bolo to písané ako úloha na vysokú školu - dosť zaujímavá úloha, nie? :D) berte to inak s rezervou, ja som len písala čo ma napadlo.. ale som s tým celkom spokojná ;) pointou bolo napísať, aký by som asi mala život, keby som bola taška. (mohla som si vybrať akúkoľvek vec, toto mi prišlo ako vďačná téma)








Nemám rada takúto tmu hneď ráno v izbe. Viete prečo? Lebo o chvíľu vstane tá hysterka z postele a nastane chaos, panika a neviem čo všetko. Och, vy neviete, kto som, že? Volám sa Saška a som taška. Taká pekná, školská. Áááá, to čo je?! Hnusné svetlo! Prečo si nedá úsporné žiarivky?! Rodičia by ušetrili a ja by som nemala šok.
A už je to tu. Bože, odkopáva tú perinu ako na profesionálnych zápasoch v klietke. AU! Jasné, kopni do mňa, veď čo sa budeš ondiť! Ak hľadáš rifle, hodila si ich ráno na mňa. Bože, moja majiteľka je strašne hlúpa. AU! AU!! AUU!!! Prečo ma vláčiš po zemi?! Máte koberce, pre boha! Veď počkaj! Ooo, ideme do kuchyne. Bude desiata? Ánooo, bude, mňam. Chleba so salámom, hmm.. to ma nezaujíma. Okej, čo ďalej? Banán? Čo ja budem s banánom?! Z toho nie sú omrvinky, keby to boli aspoň banány v čokoláde.. Keksík nič?! Ani Mila?! Ani len kakaové rezy?! Fajn! Ďakujem! Si fakt lakomá! A prestaň ma ťahať za uši!!! Moje ramienka o chvíľu odpadnú. Ale veď tebe to je jedno že.. och, čerstvý vzduch. Tomu vravím osvieženie. Vážne, neverili by ste, aký smrad sa vo mne skrýva. Nač by si vybrala tú starú desiatu spred mesiaca?! Ježiš, čo to je za uvrešťaný hlas?! Jááj, ako som mohla zabudnúť na tú stvoru. Mojej majiteľky kamarátka. Zas počúvam tie reči o tom, ako musia schudnúť ale boja sa jojo efektu. Akože seriózne?! Ja mám taký jojo efekt z tých jej učebníc!! Každé ráno priberiem tak päť kíl a večer schudnem aj dvadsať, keď vyklepe ten bordel.. to by mi aj Andrejka Sklenaříková závidela aké mám ramienka krásne. Pre boha, blíži sa moja smrť, ideme do autobusu. Fakt neznášam cestu autobusom. Tašky sú tu utláčané, nikto na nás neberie ohľad. Asi spravím nejaký protest alebo čo. Všetky tašky vzbúrte sa! Eh.. počkať. Fuj, fuuj! Čo to je za smrad?! Niee, bezdomovec v autobuse, zachovajte paniku a štipce na nosoch! Verte mi, aj my tašky trpíme takýmito asociálmi! Kriste, blíži sa k nám! Neobtieraj sa o mňa! Choď preč! Choď smrdieť inam! Ako to že ona to nevidí?! Veď som jej taška, prečo ma nebráni?! Ach, nie, prosím, choď preč zapáchajúci tvor! Hentá sa ani neuhne! Fajn, budem trucovať. Hodím sa o zem. Nech sa zohýba. TRESK!
Au, celkom to bolelo. V autobusoch by mohli robiť nejaké príjemné koberce pre nás protestujúce tašky. Nedvíhaj ma!! Ja chcem ležať na zemi! Do teraz som ti bola ukradnutá, tak nech som aj naďalej! Jasné, teraz sa tváriš, ako ti na mne záleží však?! Čo?! Čo to počujem?! Tebe sa páči biela taška tej stvory čo sa nazýva tvojou kamarátkou?! Už sa ti nepáčim, lebo som čierna?! Och, ty rasistka! Keby som nebola taká krásna, hodím sa do mláky. Vieš čo?! Od teraz ťa kašlem. Budem ti visieť len na chrbte, nebudem dávať pozor, aby sa ti neničila chrbtica. Skolióza ťa poriadne potrestá.
Premýšľaš, prečo som zrazu tak ťažká, že? Cha cha, tak to máš.. čo to trepeš?! Nenosíš toľko rozumu v tej taške. Och, tupaňa. Už nech sme v tej škole a mám pokoj na zemi.
Včera sme sa tak bavili s pravítkom, že naša majiteľka sa chová horšie ako niekto z rodu Homo Habilis. Viem kto to je, učebnica dejepisu ma poučovala celý minulý štvrtok. Musela som sa tváriť, ako ma to zaujíma. No každopádne, vráťme sa k téme. Pravítko vyhlásilo taškový štrajk! Škoda, že mi to zabudlo oznámiť, keďže taškový štrajk sa ma bytostne (alebo mám povedať vecne?) dotýka! Veď budú štrajkovať vo mne! (neznie to trocha úchylne?) no k veci.. pravítko sa jej chce schovávať pravidelne pred každou hodinou geometrie. Asi by som mu mala povedať, že Žaneta, jej spolusediaca, má stále tri pravítka pri sebe. Nevadí, nech si myslia, že robia štrajk, keď mne, ktorá som najdôležitejšia, to nepovedia.
Och, konečne vystupujeme. Ale jasné, oplieskaj ma aj o tie dvere autobusu, veď čo sa budeš babrať. Doma si ma len hodila o zárubňu a kreslo.
Bože, už sme skoro v triede. Chvalabohu, stretnem sa aj s inými taškami. Ako niektoré sú otrasné fifleny. Také tie kabelkové typy. Divím sa, že nemajú vlastný maličký prívesok v tvare čivavy ako ich majiteľky. My, najkrajšie a najvyhovujúcejšie, sme absolútne nedocenené! Hen, zas tá stvora obdivuje Anetinu kabelku. Ževraj nejakú Lujs Viton. Kto je Lujs, sakra?! Vlastne.. ja som Adidas. Znamená to, že nie som taška Saška ale taška Adidas? To je divné, v regáli vedľa mňa by sme všetci mali také isté meno? To odmietam prijať! Koho? Armani? A to je zas čo.. kašlem na nich, budem sa radšej baviť s učebnicami.. alebo.. bože, áno, zemepis, všade si bol, všetko vieš. Aby si sa nedoondil. Viete čo? Ja idem spať. Nebudem sa tu s nikým baviť.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Som taška

Klik :) 100% (5)

Komentáře

1 proby proby | Web | 27. března 2013 v 21:55 | Reagovat

No, možná bych se i zapojila :))

2 Suzy Suzy | Web | 28. března 2013 v 13:03 | Reagovat

tak toto bolo pardne :D :D som sa smiala hlavne na tej Sklenarikovej to bol top :D
Inak pride mi to ako keby si skoro pisala "životopis" mojej tašky :D Lebo som na sš mala čiernu tašku Adidas :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama