My lips like sugar - 1. časť

30. března 2013 v 12:13 | Janushka |  My lips like sugar
Je tu ďalšia poviedka o Tokio Hotel, táto je však twincestná. Prajem príjemné čítanie :)



Autorka: Diana
Betaread: Diana

Dve päťky. Prosím , nech padnú dve päťky! Poviem si v duchu a neistým pohybom rozhodím kocky po hracom stole. Obidve sa kotúľajú rôznymi smermi , nestíham spozorovať , či sa aj tento krát na mňa šťastie usmeje. Štyri , dva , päť! Áno! Ešte jedna a.. Šesť , tri , päť! Áno! Sú to dve päťky!
"Áno , áno , áno!!" Skríknem pre seba , všetci sa na mňa s úžasom pozrú. Je to takmer neuveriteľné ! Také šťastie! Chvíľami až neverím , že to je realita!

"Výborne pane! Na niekoho sa tu naozaj usmialo šťastie!" Nadšene mi povie chlap v obleku , ktorý to tu má celé na starosti. No usmieva sa na mňa asi len šťastie a krupiér. Z druhej strany stola mi je uštedrený len zamračený pohľad môjho protihráča. Je to chalan asi v mojom veku. Takých tu často nestretávam. Pretŕčajú sa tu väčšinou len starí zbohatlíci so svojimi mladými milenkami a navzájom si dokazujú, koľko majú peňazí. Občas si sám pripadám , že do tejto smotánky nepatrím.
"Si na ťahu." Mierne sa pousmejem na čiernovlasého chlapca predo mnou. Krupiér mu podá moje víťazné kocky. Ak aj on teraz hodí dve päťky , je to moja smrť.
"Viem." Precedí skrz zuby a sústredene sa zadíva na dva malé hranaté predmety , ktoré má v ruke. Úplne ich hypnotizuje pohľadom , až mám z toho strach. Jeho výraz nepripomína práve túžbu po prehre. Snáď nebude mať šťastie. Nikomu neželám nič zlé, ale ani pochopiteľne nie sebe. A toto by mi jednoznačne na mojom šťastí uškodilo. V poslednom čase sa mi nejako nedarí. Pevne verím, že dnes sa mi už konečne začne. Teda, to som si hovoril aj včera, aj predvčerom, aj deň predtým. Ale to nevadí. Budem optimista. Je to predsa posledná hra. Buď vyhrám ja , alebo on. Aká je pravdepodobnosť , že hodí rovnaké čísla ako ja? Jedna k dvanástim. A to si myslím , že je dosť veľká možnosť prehry , teda aspoň pre neho. Stále sa díva na kocky , nie a nie ich hodiť na hrací stôl. Začína ma to poriadne znervózňovať. On ma sám o sebe znervózňuje. Je to také iné , ako keď hrám so sedemdesiat ročnými ľuďmi o pár eur. Tu ide o... No dobre, už neviem o koľko, ale o veľa! V postate sú to skoro moje posledné peniaze. Dajme tomu že ešte na také jedno dve kolá mi ešte zostane. No uvidíme, čo to dá...
"No poďme, veď zatvoria!" nervózne ho napomeniem. Nervozita v mojich žilách celkom slušne koluje , až mi z toho naskakujú nepríjemné zimomriavky na chrbte.
"Máme nonstop." zašepká mi krupiér. No to je úžasné , ešte mi do toho pridáva aj hlúpe poznámky. Nech už aspoň hodí, lebo mu ich napchám do nosa a vytiahnem cez...
Hurá!! Kocky sa rozkotúľali , no len na pár sekúnd. Jeho dlhé prsty s dôkladne nalakovanými nechtami zastavili ich dráhu a tým vzdialili moju možnosť vyhrať o ďalšie minúty.
"Čo to robíš? Zbláznil si sa?"
"Nie. Chcem , chcem stávku. Keď vyhrám ja , splníš mi jedno želanie. A ak vyhráš ty , splním ho ja tebe. Čo povieš?" Vzhliadne ku mne a takmer ma prebodne pohľadom. Pripadajú mi tieto vety veľmi zvláštne od niekoho , koho poznám sotva hodinu a to tiež len vďaka hraciemu stolu. Mám z toho zmiešané pocity, ale súhlasím. Nemám predsa čo stratiť , nie? No dobre, možno mám, ale keď to porovnám s tým, čo som už prehral, až sa mi zahmlí pred očami. Jediná dobrá myšlienka je tá , že by som výhru dokončil už úplne. Čo si môžem fakt len myslieť.
"Dobre." Čo už len také by si on mohol želať? Myslím , že maximálne odvoz domov. Opäť hodí kocky na stôl , tento krát ich však nechá dokotúľať ich až do zastavenia. Zastavenia , ktoré symbolizuje presne tie dve päťky , ktoré ma oberú o všetky vyhraté peniaze!
"Toto... Toto nie! Nemôže! To ja mám vyhrať , nie ty!" Prestávam kontrolovať svoje nervy. Toto je snáď schválne , alebo čo? Ako to , že hodil to isté? Je to takmer nemožné! Prudko sa postavím a pozriem sa ešte bližšie na domino čísla , na tie hnusné domino čísla!
"Bohužiaľ , hra je hra." Škodoradostne sa na mňa usmeje a zhrabne všetky peniaze položené na boku hracieho stolu. Moje peniaze! Som totálne bez! Toto sa robí ?Ja som mal predsa vyhrať! To nie je fér!
"Tak a teraz to moje želanie." Uškrnie sa ešte viac a podoprie si rukou bradu. Jemne si malíčkom pobrnkáva po pere. Ach , keby je to žena povedal by som , že ho prepadávajú poriadne hriešne myšlienky. Ktovie, čo sa mu premieľa hlavou... Budem mu robiť sluhu? Zľutuje sa nado mnou alebo... No neviem, sám som zvedavý, čo z neho vyjde.
"Obral si ma o všetky peniaze a ešte chceš aj splniť želanie? Ale fajn. Bola to stávka , tak hovor." Podozrievavo prižmúrim oči , zadívam s do tých jeho. Musím uznať , že je to jediná mužská tvár , ktorá vo mne vzbudzuje neidentifikovateľné pocity. Možno práve preto , že je tak dokonalá. Až dievčensky dokonalá. V kútiku duše dúfam, že sa nado mnou zľutuje. Až ma strasie , keď pootvorí ústa.
"Poď so mnou na drink. Pozývam." Milo sa na mňa usmeje , podvedome si oblizne pery. Viem , že to neurobil naschvál , no vo mne to vzbudilo túžbu spoznať ho. Čo je to za osobu? A prečo chce len drink? Myslel som , že to bude niečo horšie. Poprípade mi dá navoskovať auto , alebo tak niečo.
"No. Keď len to , tak prečo nie?" oplatím mu úsmev , posledný krát sa zadívam na kôpku mojich , bývalých , peňazí. Ach , budú mi chýbať...

"Čo ťa sem priviedlo?" spýta sa v snahe nadviazať rozhovor.
"Tak to by som aj ja rád vedel.." zasmejem sa. Pripadám si ako obyčajný chlapec stratený vo veľkom meste. Spätne premýšľam ako som sa sem dostal , nijak sa mi spomienky na príchod nevynárajú.
"No to je úžasné." Uškrnie sa a veľmi rýchlo zbalí moje - jeho peniaze do čiernej koženej kabelky. Kabelky? Tento typ chalana vidím naozaj prvý krát. Taxisexuál. Nie.. .Ako to bolo? Jasné! Metrosexuál! Skoro som trafil. Až keď si ho premeriam, si všimnem jeho topánky na podpätkoch. Tak toto som ešte vážne nezažil.
"Počuj. Čo si ty vlastne zač?" prehodím len tak medzi chvíľkou ticha. Možno je to trochu hlúpa otázka , ale je mi to jedno. Aj tak ho vidím prvý a posledný krát v živote.
"Ako to myslíš , čo som zač?"
"No... Tak keď sa pozrieš do zrkadla, je to trochu divný pohľad, nemyslíš?" len sa na mňa začudovane pozrie a spustí obhajobu: "Divný pohľad? Ani nie. Na svoj vzhľad som už zvyknutý a takto sa mi to páči. Naučil som sa ignorovať ľudí ako si ty , čo si o mne automaticky myslia len to najhoršie." Pokojne prehodil , je vidieť , že túto odpoveď používa dosť často. Ale nie! Ja som to predsa takto nemyslel!
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

My lips like sugar

Klik :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama